Nemecký ADAC zverejnil meranie toho, koľko elektriny elektromobil pri nabíjaní striedavým prúdom naozaj premrhá, a rozdiel medzi najlepším a najhorším spôsobom je taký veľký, že môže zmeniť rozhodovanie o domácej inštalácii. Nabíjanie piatich áut na wallboxe pri plnom výkone udržalo straty pod 7%. Nabíjanie tých istých áut z bežnej domácej zásuvky ich vyhnalo až na 24.2%.
Straty pri nabíjaní sú rozdiel medzi energiou, ktorú zaznamená elektromer, a energiou, ktorá sa dostane do batérie. Tento rozdiel spotrebuje palubná nabíjačka premieňajúca striedavý prúd na jednosmerný, odpor kábla a elektronika aj tepelný manažment vozidla, ktoré bežia počas celého nabíjania. Zaplatíte za všetko.
Namerané čísla
| Spôsob nabíjania | Rozsah strát |
|---|---|
| Wallbox pri 11 alebo 22 kW | pod 7% |
| Domáca zásuvka (Schuko) | až 24.2% |
Najhorší jednotlivý výsledok zaznamenal Mercedes CLA 350 EQ, ktorý pri nabíjaní z domácej zásuvky stratil 24.2% odobratej energie. To isté auto na wallboxe stratilo 6.9% — rozdiel viac než 17 percentuálnych bodov na úplne rovnakom hardvéri, kde sa menil iba spôsob dodávky elektriny.
Opačným extrémom bol Renault 5, ktorý vykázal najnižšie straty tak pri vysokom nabíjacom výkone, ako aj pri nabíjaní z prebytkov z fotovoltiky.
Prečo je zásuvka o toľko horšia
Domáca zásuvka dodá zhruba 2.3 kW, wallbox 11 alebo 22 kW. Vlastná réžia auta — nízkonapäťové systémy, tepelný manažment batérie, pevné straty palubnej nabíjačky — beží tak dlho, ako trvá nabíjanie, a pri 2.3 kW trvá relácia päť- až desaťnásobne dlhšie. Tá istá pevná réžia sa rozloží na oveľa menej dodaných kilowatthodín, takže si ukrojí podstatne väčší podiel z celku.
ADAC testoval aj nabíjanie z prebytkov fotovoltiky, kde sa dostupný výkon mení podľa slnečného svitu. Nabíjanie nízkym výkonom z PV leží z rovnakého dôvodu medzi oboma extrémami.
Koľko to stojí
Auto so spotrebou 16 kWh/100 km pri nájazde 15,000 km ročne potrebuje v batérii približne 2,400 kWh. Pri 7% stratách nakúpite zhruba 2,580 kWh, pri 24% asi 3,160 kWh. To je okolo 580 kWh ročne, ktoré zohrievajú váš kábel a elektroniku auta namiesto toho, aby vás viezli. Za životnosť wallboxu vráti samotná úspora energie citeľnú časť peňazí vložených do inštalácie, a to ešte nerátame čas ušetrený päť- až desaťnásobne rýchlejším nabíjaním.
Čo to znamená v Európe
ADAC meral v nemeckých podmienkach, ale fyzika platí všade. Každý európsky trh ponúka doma tie isté dve možnosti — zásuvku 230 V s približne 2.3 kW alebo nástennú nabíjačku s 11 či 22 kW — a pomer strát sa riadi výkonom, nie krajinou.
Mení sa len ekonomika. Vysoké ceny elektriny pre domácnosti skracujú návratnosť wallboxu najviac, dotácie na inštaláciu ju skracujú z druhej strany. UK dnes uplatňuje nižšiu sadzbu DPH na elektrinu v domácnosti než na verejné nabíjanie, čo rozdiel ešte ďalej zväčšuje.
Bezpečnostné hľadisko
Odporúčanie ADAC nestojí len na účinnosti. Domáca zásuvka ani jej vedenie nikdy neboli navrhnuté na niekoľkohodinový nepretržitý odber blízko menovitej hranice, a presne tým je trvalé nabíjanie výkonom 2.3 kW. Preto ADAC označuje domácu zásuvku skôr za núdzové riešenie než za spôsob nabíjania — po nemecky Notnagel.
Záver pre každého, kto doma nabíja pravidelne, je jednoznačný: napevno nainštalovaný wallbox je lacnejší aj bezpečnejší a núdzový kábel do zásuvky patrí do kufra pre prípady, keď niet nič iné.