Sedemnásť členských štátov EÚ podpísalo spoločnú deklaráciu o zámere, ktorej cieľom je urýchliť autonómne riadenie naprieč Európou, s jasným dôrazom na to, aby samoriadiace vozidlá mohli prekračovať štátne hranice. Dohoda bola uzavretá na začiatku júna 2026 na Rade EÚ pre dopravu v Luxemburgu a nadväzuje na návrh pripravený Nemeckom, Francúzskom a Luxemburskom.
Dokument — formálne „Spoločná deklarácia o zámere” — je nezáväzný. Nevytvára nové právo ani neschvaľuje žiadne konkrétne vozidlo. Zaväzuje však signatárov ku koordinácii toho, ako vyvíjajú, testujú a napokon nasadzujú autonómne vozidlá v bežnej premávke, aby vozidlo, ktoré smie jazdiť samo v jednom členskom štáte, nezostalo stáť na najbližšej hranici pre nezlučiteľné predpisy.
K čomu sa deklarácia zaväzuje
Deklarovaným cieľom je vybudovať „harmonizované európske normy pre technológiu, bezpečnosť a infraštruktúru” a podporiť cezhraničné pilotné projekty v oblastiach, ako je verejná doprava, nákladná preprava a logistika. V praxi to znamená zosúladiť tri veci, ktoré sa dnes líšia štát od štátu:
| Pilier | Čo zahŕňa |
|---|---|
| Technologické normy | Spoločné technické požiadavky, aby systém certifikovaný v jednej krajine bol uznávaný aj v ostatných |
| Bezpečnostné pravidlá | Spoločné očakávania ohľadom toho, ako sa autonómne vozidlá musia správať a byť validované |
| Digitálna infraštruktúra | Dopravné značenie, konektivita a mapové dáta, od ktorých závisia samoriadiace systémy |
Aby naštartoval infraštruktúrnu stránku, európsky komisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas oznámil, že na rozvoj digitálnej chrbtice, ktorú autonómne riadenie vyžaduje, sa vyčlení 20 miliónov € z Nástroja na prepájanie Európy (CEF).
Kto deklaráciu podpísal
Deklaráciu viedli Nemecko, Francúzsko a Luxembursko, pričom medzi sedemnástimi signatármi sú aj Taliansko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Poľsko, Švédsko, Írsko, Česko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko a pobaltské štáty. Šírka záberu je podstatná: zahŕňa tak veľké automobilové veľmoci, ako aj menšie trhy, ktoré s nimi susedia, čo je presne tam, kde je cezhraničná jazda najbežnejšia.
Prečo na tom záleží majiteľom Tesly
Tesla sa v deklarácii neobjavuje — ide o rámec na úrovni EÚ, nie o rozhodnutie jednej firmy. Tento rámec je však práve tou inštalatérskou prácou, ktorá určuje, kedy budú systémy ako FSD (Supervised) môcť bezproblémovo fungovať naprieč Európou. Tesla sa usiluje o schválenie postupne po jednotlivých krajinách a regulátori naznačili možné okno celoeurópskej dostupnosti neskôr v roku 2026, ako opisuje švédsky pohľad na harmonogram FSD. Zmes národných predpisov je jednou z najväčších prekážok; harmonizovaný, cezhraničný prístup je jedným z najväčších urýchľovačov.
Bezprostredný dopad je skromný — deklarácia o zámere je štartovací výstrel, nie cieľová páska, a jej premena na uznávané normy a schválenia zaberie mesiace. Pre európskych vodičov Tesly je praktickým poznatkom to, že regulačný smer cesty teraz mieri skôr k cezhraničnej autonómii než od nej, a že EÚ vkladá peniaze do podpornej infraštruktúry namiesto toho, aby ju ponechala na jednotlivé štáty.